Ako vrstviť oblečenie

Redakcia Sportisimo

3.11.2021 • 10 min čítania

Počas akejkoľvek fyzickej aktivity telo produkuje energiu vo forme tepla (čím je aktivita intenzívnejšia, tým viac tepla sa produkuje) a tiež produkuje pot ako systém chladenia, aby sa organizmus neprehrial (termoregulačný systém). Teplo a pot sa na rôznych častiach tela u každého človeka produkujú inak a s rôznou intenzitou.

„Technickým“ obliekaním sa snažíme zachovať čo najprirodzenejšiu mikroklímu tela, aby nám bolo príjemne a nebolo nám ani horúco, ani zima. Dosiahneme to vrstvením správnych materiálov v závislosti od vykonávanej činnosti. Iné oblečenie bude napríklad na tenis do haly, iné na bicyklovanie a iné na lyžovanie.

Vrstvenie oblečenia sa nazýva aj cibuľový princíp. Vychádza z rôznych vlastností jednotlivých technických materiálov a zdôrazňuje ich správnu kombináciu. Každá z vrstiev má svoju špecifickú a nezameniteľnú funkciu, a ak sa vynechá alebo nahradí iným nevhodným materiálom, celý systém vrstvenia stratí svoj význam a nebude fungovať.

Prehľad jednotlivých vrstiev – zhrnutie:

Zvyčajne uvádzame systém troch vrstiev, ale podľa potreby a podmienok ich môže byť viac alebo menej.

  • Prvá vrstva – transportná, dobre sajúca vrstva (termo, technická alebo funkčná bielizeň) je základným stavebným prvkom, ktorý odvádza pot od tela a udržuje ho relatívne suché. Jeho hlavnou vlastnosťou je odvod vlhkosti (potu) a vetranie.
  • Druhá vrstva – izolačná (flauš a technické mikiny) zadržiava telesné teplo a ďalej transportuje vlhkosť na povrch.
  • Tretia vrstva – ochranná (membránové bundy a nohavice, softshell) má za úlohu chrániť pred vonkajšími vplyvmi (voda, vietor, chlad) a zároveň musí naďalej transportovať vlhkosť von, softshell je nová kategória oblečenia s charakteristickým materiálom.

Prvá vrstva – nasávajúca

Pre ľudské telo je prirodzené, že sa počas fyzickej námahy potí. Pot slúži ako regulátor telesnej teploty a má zabrániť prehriatiu organizmu. Ak športujeme v zime alebo práve fúka vietor, môže dôjsť k podchladeniu. Preto je potrebné čo najrýchlejšie odvádzať pot od tela.

Na transport potu používame predovšetkým funkčnú bielizeň (termobielizeň), ktorá by mala byť prvou vrstvou, ktorú si obliekame priamo na telo. Funkčná bielizeň zabezpečuje správnu mikroklímu, t. j. teplo a sucho.

Funkčnosť bielizne

Funkčnosť bielizne spočíva vo vlastnosti jej materiálu, ktorý do seba neabsorbuje vlhkosť, ale umožňuje jej prirodzený prechod do ďalších vrstiev oblečenia a ďalej do vzduchu. Takúto vlastnosť všeobecne nazývame priedušnosť. Dôležitá je však aj štruktúra tkaniny, t. j. ako ľahko prepúšťa pot cez tkaninu na povrch a do ďalších vrstiev. A ako si predstaviť túto funkciu?

Bavlna Pri kontakte s bavlnenou tkaninou sa voda absorbuje dovnútra a dlhšie schne (napr. spotené mapy v podpazuší, škvrny na chrbte).
Polyester Ak sa voda dostane na polyesterové tričko, zostane na povrchu, rozleje sa na väčšiu plochu a podstatne rýchlejšie vyschne.

Ďalšou podstatnou vlastnosťou funkčnej bielizne je udržiavanie telesného tepla. Funkčná bielizeň sa vyrába z rôznych štruktúr a hrúbok materiálov a cieľom je vždy dosiahnuť čo najlepší kompromis medzi odvodom vlhkosti a zachovaním dostatočného (ale nie príliš veľkého) tepla.

Inú spodnú bielizeň používame v lete na bicykel (potrebujeme čo najlepšiu priedušnosť a odvod potu) a inú na lyžovanie v zime (tu potrebujeme udržať čo najviac telesného tepla a menej dbáme na priedušnosť). Zimné verzie funkčnej bielizne sa potom často nazývajú termobielizeň.

Technickým obliekaním sa snažíme zachovať čo najprirodzenejšiu mikroklímu tela, aby nám bolo príjemne a nebolo nám ani horúco, ani zima. Dosiahneme to vrstvením správnych materiálov v závislosti od činnosti.

Materiály funkčnej bielizne

Pri funkčnej bielizni sa najčastejšie stretnete s materiálmi, ako sú polyester a polypropylén, ktoré vlhkosť zadržiavajú len minimálne, sú ľahké a relatívne príjemné na telo. Bavlna – najpoužívanejší textilný materiál – má vysokú absorpčnú schopnosť a zadržiava veľkú časť vlhkosti, takže nie je príliš vhodná na funkčné (technické) oblečenie.

TIP: Merino vlna je materiál, ktorý má veľmi dobré schopnosti odvádzania potu (nízka nasiakavosť) a zároveň vynikajúce termoizolačné vlastnosti, pričom je príjemný na dotyk – podobne ako bavlna. Merino vlna je prirodzene antibakteriálna, a pri opakovanom použití nezapácha. Ľudia s citlivejšou pokožkou sa môžu pri nosení vlnenej bielizne cítiť nepríjemne. Po niekoľkých vypratiach by mal tento nepríjemný pocit zmiznúť.

Ako správne používať funkčnú bielizeň?

  • Priamo na telo – Aby spodná bielizeň plnila svoju funkciu, musí telo obopínať. Drahšie výrobky zvyčajne lepšie sedia, pretože sú šité anatomicky a používajú elastické materiály, takže oblečenie obopína celé telo. Na druhej strane nesmú obmedzovať náš pohyb, preto je potrebné vyskúšať si spodnú bielizeň a porovnať rôzne strihy a značky. Môžete si ju vyskúšať v našich predajniach. Pozrite sa na stránku a zistite, ktorú z nich máte najbližšie.
  • Vrstvenie – Vždy je výhodné vrstviť, dve tričká vás udržia v teple viac ako jedno hrubšie. Pre správnu funkciu potrebujete vhodné doplnky. Ak použijete najlepšie funkčné tričko a pod ním bavlnenú spodnú bielizeň, vlhkosť sa bude zhromažďovať na najchúlostivejších miestach.
  • Zázraky sa nedejú – Nespoliehajte sa na to, že počas námahy v extrémnej vlhkosti budete v suchu. To je fyzicky nemožné, pretože vlhký vzduch nemôže absorbovať vlhkosť z vášho oblečenia.
  • Prvé ochladenie neznamená, že je zima – Ak sa chystáte na krátku, náročnú aktivitu v chladnom počasí, oblečte sa tak, aby vám bola skôr zima hneď po opustení tepla domova. Keď sa pri svojej aktivite dostanete na „prevádzkovú teplotu“, budete sa cítiť pohodlne a nebudete sa zbytočne potiť.
  • Dodržiavajte pokyny – Funkčnú bielizeň perte podľa pokynov výrobcu na visačkách a nepoužívajte aviváž ani iné zmäkčovadlá. Dávajte si pozor na suché zipsy a podobne, jemné vlákno funkčnej bielizne je náchylné na zachytenie.

Vybrať si termobielizeň na zimuVybrať si funkčnú letnú bielizeň

Druhá vrstva – zatepľovacia

Hlavnou funkciou tejto vrstvy je udržiavanie telesnej teploty. Nosí sa priamo na prvej (transportnej) vrstve a opäť sa najčastejšie používajú syntetické materiály alebo prírodné materiály z merino vlny, pretože si dokážu zachovať svoje izolačné vlastnosti aj po navlhnutí. Bavlna je tiež výborný izolant, ale absorbuje vlhkosť, a tým stráca svoje tepelnoizolačné vlastnosti. Zároveň však táto vrstva musí spĺňať aj podmienku priedušnosti (transportnú podmienku).

Či už pri športe v chladnejších podmienkach, na zahriatie po tréningu alebo na bežné nosenie – všade je druhá vrstva nevyhnutnou súčasťou systému vrstvenia. Hlavnou funkciou je poskytovať tepelnú izoláciu a transport potu do ďalšej vrstvy alebo okolitého prostredia.

Aby sa zabezpečila maximálna funkčnosť, modely kombinujú materiály s rôznou gramážou (hrejivosťou) podľa rôznych požiadaviek jednotlivých zón ľudského tela na termoreguláciu (tzv. bodymapping). Jednoducho povedané, časti tela, ktoré sú citlivé na prechladnutie, sú chránené materiálom s vyššou gramážou. Časti tela, ktoré sa viac potia, sú pokryté materiálom s nižšou gramážou.

Dôležité vlastnosti a výhody druhej vrstvy:

  • vysoká výhrevnosť (schopnosť udržať teplo);
  • vysoká priedušnosť;
  • rýchle schnutie;
  • veľmi ľahký materiál.

Flauš (Fleece)

Druhá vrstva je najčastejšie vyrobená z polyesteru, niekedy so zmesou polyamidu, rovnako ako prvá vrstva. Rozdiel je však v technológii spracovania. Ako izolačná vrstva sa používa najmä osvedčený flauš.

Princíp tepelnej izolácie spočíva v tom, že medzi štetinami sa udržiava malá vrstva vzduchu, ktorá pôsobí ako izolátor. V prípade izolačnej vrstvy sa môže použiť viacero vrstiev nad sebou pre lepšiu izoláciu v extrémne chladných podmienkach. Vždy je lepšie použiť niekoľko tenkých mikín ako jednu hrubú, už len preto, že sa medzi nimi udržiava mikrovrstva vzduchu, ktorá zlepšuje izoláciu.

Flauš sa vyrába buď tenší, alebo hrubší v závislosti od gramáže pleteniny na použitie v rôznych klimatických podmienkach. Okrem flaušu sa však v poslednom čase používajú aj iné technológie druhej vrstvy.

Vrstvenie oblečenia sa nazýva aj cibuľový princíp. Každá z vrstiev má svoju špecifickú funkciu, a ak sa vynechá alebo nahradí iným nevhodným materiálom, celý systém vrstvenia nebude fungovať.

Strih druhej vrstvy

Prevládajúca športová aktivita by vám tiež mala napovedať, na čo sa zamerať, pokiaľ ide o prispôsobenie druhej vrstvy. Napríklad pri aktivitách, ako je cyklistika alebo beh na lyžiach, by ste si mali vybrať druhú vrstvu s predĺženým chrbtom a anatomicky strihanými rukávmi.

Výhodou pri športoch, ako je beh na lyžiach, cyklistika, alebo pre všetkých zimomravých (najmä ženy) môže byť konštrukcia druhej vrstvy oblečenia s pútkami na palce na koncoch rukávov. Pretiahnete palec cez otvor, natiahnete rukavice na ruky a máte istotu, že vaše zápästia budú dokonale chránené pred chladom a vetrom. Vďaka pútkam zostávajú rukávy na svojom mieste a nevyhrnú sa.

Väčšina druhých vrstiev funkčného oblečenia má stojatý zvýšený golier, ktorý lepšie ochráni váš krk. Na druhej strane krátky alebo dlhý zips veľmi uľahčí obliekanie a väčšina funkčného oblečenia je ním vybavená. Zips môžete použiť aj na vetranie a odvetrávanie.

Tretia vrstva – ochranná (softshell)

Softshell je súhrnné označenie pre moderné viacvrstvové typy materiálov, ktoré sa používajú na výrobu športového oblečenia a odevov na outdoorové aktivity. Snaží sa kombinovať nepremokavosť, tepelnú odolnosť, odolnosť proti vetru a priedušnosť v najlepšom možnom pomere.

Z vnútornej strany môže byť laminovaná flaušová podšívka. Je však flexibilný a neobmedzuje pohyb. Preto je obľúbený ako univerzálny pre v podstate akúkoľvek aktivitu od chôdze cez beh, bežky, bicykel až po lyžovanie.  

Existujú dva typy softshellových materiálov:

  • Membránový softshell (3 vrstvy) – Obsahuje membránu medzi vonkajšou a vnútornou vrstvou a poskytuje lepšiu odolnosť proti vetru a vode.
  • Tkaný softshell – Vyrába sa len z textilných vlákien špeciálnym tkaním a vyznačuje sa ľahkosťou, priedušnosťou a cenovou dostupnosťou.

Dôležité funkcie a výhody tretej vrstvy:

    • vodoodolnosť – schopnosť materiálu do určitej miery odolávať vode, nepremokavosť v prípade použitia náteru alebo membrány;
    • vetruvzdornosť;
    • priedušnosť – schopnosť odvádzať pot (vo forme vodných pár) a prebytočné teplo, ktoré vzniká pri aktívnom pohybe z predchádzajúcich vrstiev;
    • odolnosť proti oderu  
    • tepelná izolácia (flaušová vrstva);
    • pružnosť a flexibilita.

Vrchná vrstva a jej prvky

Posledná (vrchná) vrstva je určená na ochranu tela pred vonkajšími vplyvmi (počasím) a zároveň musí zachovať vlastnosti spodných vrstiev. Je to predovšetkým ochrana pred vodou (dažďom, snehom), chladom a vetrom.

Záter je chemická vrstva (polyuretánová), ktorá je nanesená na vnútornú stranu vrchného materiálu a jej úlohou je neprepustiť vodu, ale zároveň si zachovať schopnosť priedušnosti. Zátery sa zvyčajne vyrábajú v hodnotách 2- až 5-tisíc mm vodného stĺpca. Nevýhodou záteru je jeho nízka stálosť, pretože praním a používaním sa postupne ničí a stráca svoje vlastnosti. Výhodou je relatívne nízka cena 

Membránu možno prirovnať k fólii, ktorá je vždy pevne spojená (laminovaná) s vonkajším materiálom na jej vnútornej strane a používa sa v odevoch do drsnejších podmienok. Hodnota vodného stĺpca je zvyčajne 10-tisíc mm alebo viac. Je stála, teda nestráca svoje vlastnosti ani po dlhšom používaní (pri správnej údržbe), ale je výrazne drahšia ako záter (Gore-Tex, Sympatex, Dermizax).  

  Záter Membrána
Výhody

+ zvyšuje vodotesnosť a priedušnosť

+ nízka cena

+ vysoká vodotesnosť a priedušnosť

+ vysoká odolnosť proti vetru

+ stálosť – možno zničiť len mechanicky

Nevýhody

– menšie parametre vodného stĺpca a priedušnosti

– nestabilný (musí sa časom impregnovať)

– jeho parametre nie je možné obnoviť

– vyššia cena

– potrebná kvalitná údržba (špeciálne čistiace a impregnačné prostriedky)

Ochranou proti vetru je potom samotný vrchný materiál, pretože je pevne tkaný a neprepúšťa vietor. Použitie membránových materiálov zvyšuje vetruvzdornosť. V niektorých prípadoch sa používa špeciálna membrána odolná proti vetru (windstoper, windlocker, windbloc…).

Vietor môže spôsobiť podchladenie napriek relatívne priaznivým okolitým podmienkam, pretože výrazne znižuje teplotu okolia. Ochrana pred ním je preto veľmi dôležitá.

Tepelnú izoláciu tretej vrstvy, ako sme už spomenuli, zabezpečuje podšívka, kde je vrstva flaušu laminovaná na vonkajší materiál (buď membránou, alebo záterom). Alternatívne sa používa tepelnoizolačná výplň, ktorá je najčastejšie vyrobená z tzv. dutých vlákien. Opäť ide o syntetické materiály, ktoré majú schopnosť neviazať vlhkosť, a preto si zachovávajú dobré tepelnoizolačné vlastnosti vo vlhkom prostredí, pričom sú ľahké a nenáročné na údržbu.

Vo výnimočných prípadoch (expedičný alebo fashion textil) sa ako izolant používa páperie. Hoci má vynikajúce tepelnoizolačné vlastnosti, je náročné na údržbu a aj drahšie.

Vyberte si bundu, vestu, kabát

Páčil sa článok?